Pripomenul, že počas pandémie stúpli všetky typy dlhov vrátane vládnych,
keďže výdavky štátov na balíky stimulov sa zvýšili, zatiaľ čo ich
daňové príjmy klesli.
Cochrane poukázal tiež na zväčšujúci sa rozdiel medzi vyspelými a
rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Dlhová záťaž vzrástla totiž najviac v
prípade rozvíjajúcich sa trhov, ktoré tak môžu mať väčšie ťažkosti s
obsluhou dlhu v budúcnosti, dodal.
Podľa analýzy Moody’s celkový globálny dlh vo vládnom, podnikovom,
domácom a finančnom sektore vzrástol v roku 2020 o rekordných 24
biliónov USD (19,69 bilióna eur). Globálny dlh sa tak vyšplhal na nové
maximum 366 % hrubého domáceho produktu (HDP), uvádza sa v správe.
Celkový dlh na rozvíjajúcich sa trhoch sa za uplynulé desaťročie viac
ako zdvojnásobil a v súčasnosti predstavuje jednu tretinu globálneho
nesplateného dlhu.
V prípade transformujúcich sa ekonomík vrátane Turecka, Vietnamu a Brazílie stúpla dlhová záťaž vo viac ako jednom sektore.
Mnohé z týchto rozvíjajúcich sa ekonomík vrátane Indie, Argentíny a
Malajzie aktuálne bojujú s novou a mohutnou vlnou pandémie ochorenia
COVID-19, zatiaľ čo vyspelé trhy ako USA, Británia a Austrália hlásia
pokles nových prípadov.
Cochrane poznamenal, že rozvíjajúce sa trhy sú v porovnaní s vyspelými
ekonomikami všeobecne pomalšie pri zabezpečovaní vakcín. Väčšie
zadlženie môže medzitým viesť k tomu, že vlády týchto krajín budú nútené
držať svoje financie na uzde, aby mali dlh pod kontrolou, uviedol.
Kombinácia týchto dvoch faktorov by znamenala, že tempo rastu
transformujúcich sa ekonomík bude pravdepodobne zaostávať za rastom
vyspelých ekonomík, keď sa svet spamätá z pandémie, dodal Cochrane.
"Keď ekonomika rýchlo rastie, dlh nie je taký veľký problém," skonštatoval
Cochrane. Dodal, že rast bude na celom svete nerovnomerný, v prípade
USA a Európy sa pravdepodobne zrýchli už toto leto, zatiaľ čo
rozvíjajúce sa trhy „si možno budú musieť počkať o niečo dlhšie“.